Majstrovstvá Slovenska v Motorovom paraglidingu 2013 letisko AK MARTIN
….nuž čo…počasie nepočasie, lepsie už nebude….poďme teda do toho.
Fakt to vyzeralo, že to bude veľmi krátka súťaž, no a predtým to vyzeralo tak,
že to vôbec nebude žiadna súťaž.
S organizačným štábom sme si dali zraz na diaľnici pri čerpačke za
Trenčínom, hodili rýchlu desiatu, zistili kto čo zabudol a bez čoho sa môžeme zaobísť
a vyrazili sme do Martina na letisko.
V Turčianskej kotline to s počasím vypadalo všelijako, len nie dobre…viseli mu
nohy tak, že ich bolo cítiť až v hangári. Mraky tmavo šedivé, po slnku ani chýru ani
slychu, tráva mokrá a klzká….
Na letisku nás privítal miestny náčelník Ing. Marian Themár. Bez odporu
odovzdal kľúče od letiska, hangáru a ubytovne, poukazoval, kde čo je a decentne sa
vzdialil….( zrejme aby nás mohol lepšie sledovať ☺ )
My, organizačný štáb, sme sa teda rozliezli po letisku, okamžite sme obsadili
miestnu klubovňu, kde sme si zriadili “modlitebňu“. Z hangára sme si požičali veľkú
nástenku, premiestnili ju do modlitebne, rozložili výpočtovú techniku, papiere,
naštartovali chladničku, pripravili hangár pre stroje chalanov…a čakali kedy prestane
pršať…a čakali…a čakali…
Ako prvý sa na letisku objavil Janko Polák a kukal ako prší….postupne sa
začali objavovať ďalší zmoknutí súťažiaci.
Asi tak dve hodiny pred západom slnka sa dažďu prestalo chcieť padať, tak
sme rýchlo nabehli pripraviť pristávacie deky pre nožičkárov a kolieskárov. Končili
sme za tmy, svietiac si čelovkami na čiary deky.
Okolo 21:00 sa dovalili poslední chalani toho dňa. Čakali sme ich
v pohotovostnej polohe….poháriky nachystané… fľaše vychladené… ☺
Prebehla základná procedúra s parkovaním karavanov, vybaľovaním
a oboznamovaním sa s priestorom.
Priamo za pochodu nafasovali mapy na rannú disciplínu a poď ho robiť
prípravu. Okno bolo otvorené od 7:00 do 9:00. Zima…. piloti dostali obmedzené
množstvo paliva, fotky, museli deklarovať čas na časovej bráne.
Ráno počasie v pohode, zamračené, chladno, vietor mierne z boku, štart
z deku, sedem fotiek, 5 l paliva a 11 km časová brána… z 8 strojov doletelo 6,
jednému došlo palivo…druhý stroj akosi nemal chuť pokračovať v chode, napriek
dostatku paliva…pozberali sme odpadlíkov a šup na ďalšiu disciplínu. Už v tejto prvej
disciplíne sa prejavil priamy drive Štefana Fürbergera na fľašu krajnianskej slivovice,
kedy pristál pri dedine, ktorá bola ďaleko za okrajom mapy.
Po zrátaní husičiek, či sú všetky doma, nasledoval hodnotený štart
a pristátie…no nejak sa nedarilo…štarty ešte v pohode…ale tie pristátia…od buka do
buka…eventuálne tak ďaleko, že sa to nedalo ani zmerať… ☺ Pre istotu sme si to
hneď aj zopakovali, pokiaľ to majú piloti v oku, reku či sa to nezlepší…ale škoda
o tom písať…to isté…alebo ešte ďalej….Ernest Halász predviedol dvakrát pristávací
drift, Maťo Ďurina vyhral v kategórii o najtvrdšie pristátie pred dekom…Ivan Pestún na
druhýkrát dal stred…zvyšok sa aspoň trafil na plochu Martinského letiska…tí čo ho
poznajú tak vedia aké je ( našťastie ) veľké… ☺
Nasledoval MiniMax…na kraji letiska pekne pri kope hnoja sme postavili
dráhu. 150 m stačí. Tam vznikla slávna veta… Ernest, ty si huncút !… ty si nás chcel
zabiť … !…prehnal sa tesne vedľa koncovej tyče brutálnou rýchlosťou…Rasťo Navrátil
po 27 rokoch urobil parakotúľ vzad a ja som prišiel o postavenie na najvyššom
sude…ale čas sme mu zmerali presne…bol najrýchlejší…fičal 43,65
km/hod…najpomalší bol neuveriteľne Ivan Pestún na jeho novom rýchlom
krídle…brutálnych 17,25 km/hod, bol troška protivietor.
Počasie zatiaľ držalo… lietalo sa cca. až do 14:00 popoludní. Čas na obed.
Poobede bola vypísaná navigácia niečo cez 57 km, počasie sa začalo nejak
mračiť, kukali sme do internetu, vyvolávali na meteorkárov, vypadalo to všelijako.
Informácie boli rôzne… Potom Pani čo mala na starosti ubytovanie, vyšla na letisko,
rozhliadla sa a s prehľadom zahlásila : kľudne leťte, pršať nebude…uuuuurčite,
pomyslel som si a zrušil som disciplínu. Do večera nepadla jediná kvapka a vetrík bol
ideálny…Chalani lietali na voľno, Ivan skončil v kukurici, nič vážneho sa
nestalo…došlo palivo. Trénovalo sa okolo pylónov. Prišiel tam taký maník z SGC,
kukal po nás, ako si poletujeme a zahlásil, a Vy prečo nelietate normálne ?…tak Ivan
mu to teda predviedol…potom už pochopil….
Do rána sme sa modlili, skúsili sme všeličo, aj rôzne kombinácie, spať sa išlo
až nad ránom….na svitaní chcalo….
Pani prišla skontrolovať ubytovňu, že či nerobíme bodrel a tak, „ hovorila som,
že leťte…teraz bude ku… počasie až do zajtra…uuuuurčite…vymenil som navigáciu
za kratšiu a čakal podľa predpovede, kedz prestane pršať…ano, pršať prestalo…ale
zato začalo neskutočne funieť…meteorkár splietal niečo o prechode frontu a tak, že
sám nevie, ako to bude v Turčianskej kotline vypadať, že je to dolina a nepozná to
tam…Večer som skočil za Pani, že ako bude zajtra…ta na to, že dobre….uuuuurčite…
Ráno sa síce ťahali ponad Martinky mraky, slnko kukalo na zem len cez diery,
ale pofukoval slabý južný vetrík…( divné…ne ).
Marian Csonka, budúci prvý tajný majster Slovenska v MZK za r.2013 nám
pomohol s rosou v štartovacom deku. V rámci motorovej skúšky ju vyfúkal, čím nám
ušetril padáky a zlepšil štarty. Takto nejako si ja predstavujem spoluprácu Zväzu
MZK a MPK…šák sme šetci motoráre…ne. Mariana aj s navigátorom sme poslali na
trať prvého, aby sme sa mu neplietli do vrtule. Cca 40 km navigačku preletel za 32
min… Nám to trvalo podstatne dlhšie.
V ten večer dobehli ešte štyria súťažiaci…rýchlo. Dostali info, a síce
s jednodenným oneskorením, ale predsa, sa zapojili do súťaženia…bolo nás 12
kusov.
Čistá navigačka, hľadanie znakov, deklarovanie časov na otočných bodoch,
hodnotený štart a pristátie. Za džentlmena disciplíny sme vyhlásili Ernesta Halásza,
lebo sa vrátil po Števa Fürbergera….Maťo Ďurina sa na poslednom ramene trate
spomalil o 2 min…neveril tomu…keď pristál kukli sme na komín…pekne
stúpal…potom dym ustrihlo a znova v pohode dym stúpal…v tej hladine čo letel
funelo ako sprosté…inde klídek…tomu sa hovorí sa trafiť do vetra…Prekvapením dňa
bol Pavel “ BEĎO “ Bednarčík, ktorý s prehľadom na navigačke všetkých vyprášil.
Počasie v pohode…disciplíny odlietané, navrhoval som v pokoji ukončiť súťaž,
chalani, že poď urobiť štvorlístok, poviem, že sa mi nechcelo, ale na osmičku som sa
nechal nahovoriť…
Ivan predviedol vysokú pilotáž, ešte Ernest mu v kategórii trojkoliek stíhal, no
on bol v nich najrýchlejší.. aby som pravdu povedal. Musím sa priznať, že Ivan mohol
byť ešte rýchlejší, ale ja som si stopky zabudol vo vrecku nohavíc, lebo sme sa
dohodli, že budeme merať čas dvaja…tak sme pre istotu nemerali ani jeden…Mávali
sme na neho, že musí ešte raz.. Ostatní zvyšovali adrenalín rozhodcom…taký strach
sme mali za nich….. Ivan, stojac pri mne, sucho skonštatoval, že to nebol ten najlepší
nápad…. Štefan sa vyrútil k pylónu, zbadal, že tam niekto točí, ubral plyn a obetavo
sa vrhol na zem….Takto s konečnou platnosťou potvrdil prvú pozíciu v súťaži o liter
krajnianskej slivovice… Bolo milé, ako Ivan pomohol Jankovi Lačnému aspoň raz
trafiť tyč, lebo ten lietal bezpečne, teda vysoko…nabehol s náhradnou a pri prelete ho
s ňou trafil….
Dolietané….
Zrátali sme body, urobili výsledkovú listinu. Odovzdali ceny, len Ivanovi sme
museli komisionálne odobrať tu slivovicu, lebo hneď po nej išiel a nechcel ju vrátiť.
Z letiska som odchádzal posledný, poupratovať modlitebňu, všetko
skontrolovať, vrátiť požičané letisko, odovzdať kľúče….Stojíme si tak pred hangárom,
bavíme sa o lietaní, chlapi fajčia. Pani, čo mala na starosti ubytovanie prišla za nami
a hovorí…chlapci nefajčite, radšej si vypite, to je zdravšie….uuuuuuurčite, večer som
si pre istotu otvoril sedemdecku suchého Chardonnay, pre istotu….
Špeciálne poďakovanie :
Ing. Marianovi Themárovi a Ing. Jozefovi Kožárovi za to, že nás vpustili na ich
letisko… 🙂
Organizačnému štábu, Bc. Rastislav Navrátil a Michal Belačič za to, ako nám
to klapalo.
LAA SR za to, že po dvoch rokoch sa rozhýbala a urobila súťaž v MPK, mohla
byť aj v MZK, nerobíme rozdiely, trate a organizácia súťaže boli urobené pre
všetkých, bez rozdielu, ale keďže sa nemáme čo starať do činnosti zväzu MZK…
Firme ScoutParamotor za pylóny, bolo to efektné lietanie.
Ing. Jarovi Sadloňovi za tu slivovicu, pôvodne to boli dva litre, ale jeden sa
stihol vypiť…
Činovníkom LAA SR, konkrétne HL RLP Ing. Milanovi Bohušovi, HL
Technikovi LAA SR Ing. Vladimírovi Krempaskému, Predsedovi Zväzu MPK Mirovi
Jančiarovi a Dáške Sekerkovej, že sa zastavili a zistili, že súťaž ide podľa regulí
a piloti majú všetko v poriadku.
A aby som nezabudol.
Na súťaži boli podané tri protesty. Všetky sa týkali kvality slivovice. Jeden pilot
sa bál prdnúť, druhý už len zakašlať !
Na druhý deň sa nám jeden pilot kvôli tomu musel na trati trikrát vracať sa
a pre znečistené okuliare sa nevedel trafiť do pristávacieho deku.
Nespomínam si, že by v štartovacej listine bolo zapísané meno Borgia.
Ondrej MITTER
Linky na foto a video :
https://www.facebook.com/stefan.furberger/media_set?set=a.667211133298664.107374184
7.100000293490055&type=1
https://www.facebook.com/ondrej.mitter/media_set?set=a.666545360023572.1073741836.1
00000043433372&type=1
https://www.facebook.com/ondrej.mitter/media_set?set=a.665511630126945.1073741835.1
00000043433372&type=3
