Závesný klzák- Rogalo
Snívalo sa Ti niekedy, že sa rozbehneš dole brehom, roztiahneš ruky a letíš? Lietať ako vták, hlavou dopredu s pohľadom na panorámu krásy hôr okolo seba. Tak toto zažiješ jedine s rogalom.
Rogalo je krídlo tzv. flexibilnej konštrukcie, riadené ťažiskom. Kostra krídla je duralová, alebo u moderných závodných krídel aj uhlíková. Poťah krídla je vyrobený z veľmi kvalitných tkanín, ktoré vďaka svojim vlastnostiam takmer nestarnú a nedegradujú vplyvom slnečného žiarenia. Preto rogalá aj po mnohých rokoch, vyzerajú a lietajú stále veľmi dobre.
Prečo práve rogalo
A prečo nie? Ono je to vlastne taký menší vetroň. Rogalo má veľký rozsah rýchlostí, v slabých podmienkach vie lietať pomaly veľmi plochými zatáčkami a so silným vetrom si vie poradiť vďaka svojmu výkonu a hravo sa proti nemu prebije. Tie najvýkonnejšie dosahujú max. rýchlosti viac ako 130 km/h. Aj doklz majú zaujímavý, pri kĺzavosti napr. 16, z 1000 m nad zemou doletia za bezvetria a bez pomoci stúpavých prúdov, iba rovným letom až 16 km. Väčšina krídel má premenlivú geometriu za letu, čím si vie pilot optimalizovať potrebný výkon podľa potreby, či už je to obratnosť, alebo rýchlosť a doklz. Vyššou radou klasických rogál sú tzv. pevné krídla. Sú štíhlejšie, pevnej konštrukcie a majú aerodynamické klapky, podobne ako lietadlá. Dosahujú ešte vyššie výkony a rýchlosti, ale tie už patria do rúk tým najskúsenejším.
Rogalo sa dá využiť aj na lietanie s pomocným motorom a to bez akýchkoľvek úprav. Je to vhodná voľba pri nedostatku voľného času, alebo ak by sme museli ďaleko cestovať za vhodnými terénmi pre bezmotorové lietanie. Najčastejšie sa ako pohonné jednotky používajú tzv. Moskyto a Doodle bug. Moskyto je veľmi podobné klasickému bezmotorovému postroju. Počas letu je motor za pätami a pilot leží a riadi rovnako, ako bezmotorovo. Doodle bug je trochu iný. Tu pilot sedí ako v kresle a nohy na stolíku. Pri oboch druhoch platí, že štarty a pristátia sa robia tým istým spôsobom, ako pri bezmotorovom lietaní. Bez problémov sa dá s nimi štartovať na rovinách a po nabratí výšky využívať stúpavé prúdy a lietať s vypnutým motorom.
Bezpečnosť
Pri lietaní všeobecne, nech už je to akýkoľvek prostriedok, existujú iba dve rizikové fázy letu: štart a pristátie. Miera rizika pri štarte, pristátí a samotnom lete je však závislá na skúsenostiach, rozhodnutiach a znalostiach pilota. Nepredvídateľné sa nedeje. Rogalo má pevnú konštrukciu, u ktorej nehrozí, že by sa poskladala počas letu. Pokiaľ s tým samozrejme nerobíme zakázanú akrobaciu. Všetky krídla, ako aj niektoré príslušenstvo podliehajú pravidelným technickým prehliadkam. Technici kontrolujú detailne stav jednotlivých častí a pri známkach opotrebenia nariadia výmenu, čím je zaručený sto percentný technický stav a prevádzky schopnosť. Každé riziko je vysoké iba do takej mieri, do akej pripustí pilot. (a určite je to bezpečnejšie, ako futbal).
Výcvik
Strediská pre výcvik závesného lietania (aj keď ich nieje veľa) územne pokrývajú takmer celé Slovensko. Doba takého kurzu je pohyblivá v závislosti od šikovnosti žiaka a meteo podmienok. Tí šikovnejší to môžu zvládnuť aj za 14 dní. No žiada si to istú mieru fyzickej kondície a vytrvalosti. Počas výcviku sa žiak naučí základy meteorológie, aerodynamiky a mechaniky letu, pravidlá lietania a vyhýbania sa. Ďalej sa zdokonaluje v technike štartu, pristátia a ovládaní krídla počas letu. Po zvládnutí a osvojení si výcvikového krídla postupne prechádza na výkonnejšie typy, stále však pod dozorom inštruktora. Potom sa doba letu už iba predlžuje, počty štartov sa znižujú a z inštruktora sa stane kamarát do vzduchu.
text: Dušan Kalinka